medulka píše:... Je to taká zvláštna historka, ale pravdivá: pani riaditeĺka v škôlke (bola krásna-tak som si predstavovala Snehulienku) si nás raz za týždeň usadila do polkruhu a robila nám politické prednášky podávané tak aby deti pochopili. ...
Síce dosť neskorá reakcia, (chcela som reagovať už skôr, ale nejako som najprv nemala čas a potom mi to vyfučalo z hlavy)
Táto historka, ako ju voláš, na mňa veľmi zapôsobila. Skutočne som rada, že som sa takýmto veciam vyhla a až budem mať raz deti, dúfam, že budú vyrastať v slobodnej spoločnosti a ja nebudem musieť byť v pozícii tvojho otecka.
Mimochodom je zvláštne, že pravdu podávame ako nejakú spoločnosťou pozitívne vnímanú hodnotu. Prečo potom ale malé dieťa dokáže vnímať klamstvo ako niečo nesprávne, a až v neskoršom veku začne sám klamať a podvádzať? Skôr to z tohoto pohľadu vyzerá, akoby vnímanie pravdy ako dobra bolo prirodzenou vlastnosťou človeka, a až pod vplyvom spoločnosti a jej výchovy sa začne veľká časť ľudí dívať na klamstvo ako na normálnu súčasť života.