tiffani píše: Ano, aj ja obcas zo zartu poviem, ze by som brala socik zase. Preto, ze socik je pre mna ranne detstvo, prvomajove sprievody su pre mna pekne a farebne atd. Ale realne v ziadnom pripade.
Tak toto nehovor ani zo srandy, beriem to iba v prípade, že si bola dieťa do veku 4 rokov.
Ja si veľmi dobre pamätám na moje ranné detstvo, aj na prvomájové sprievody.
Môže sa niekto zasmiať ale už v materskej škole som pochopila. Je to taká zvláštna historka, ale pravdivá: pani riaditeĺka v škôlke (bola krásna-tak som si predstavovala Snehulienku) si nás raz za týždeň usadila do polkruhu a robila nám politické prednášky podávané tak aby deti pochopili.
Bohužiaľ ja som nepochopila, resp. nebola som spokojná s výkladom. A tak vždycky po prednáškach, keď ma prišla vyzdvihnúť stará mama, som počuté v škôlke s ňou "diskutovala". Keďže som - vždy - so starej maminým vysvetlením spokojná nebola, išla som sa popýtať aj môjho tatka. (Vďaka mu, nikdy naňho nezabudnem).
Uvediem príklad: Prevrat v Rusku. V Rusku vládol cár. Bol zlý a nespravodlivý a všetci ľudia boli chudobní, lebo to tak chcel. Potom prišiel súdruh Lenin a povedal ľuďom, aby zvrhli Cára, že on ich naučí pracovať. A tak sa stal Lenin vodcom pracujúcich ľudí, lebo bol veľmi dobrý. Lenže, pýtam sa doma starej mamy, a ten Cár stará mama, kde potom išiel bývať, keď ho vyhnali z paláca? Mal detičky? A čo sa stalo s princeznami? Museli tam nechať nábytok? A stará mama mi povie: no vieš, oni išli bývať ďaleko na dedinu a tam ich zamestnali. A ja sa pýtam, a to tam chodili v kráľovských šatách na dedine? Nosil Cár na hlave korunu aj ďalej? Čo je s nimi teraz? Stará mama mi nedala uspokojivú odpoveď, vždy keď som sa pýtala tak nakoniec zahovorila. Predstavte si aké to bolo kruté, ale ako som nesmierne povďačná otcovi za to, že rozprával so mnou tak ako rozprával! Povedal: poviem Ti ako to bolo, ale nesmieš to nikomu povedať, lebo táto krajina je jedno veľké väzenie, vládnu tu komunisti, ktorí neznesú pravdu. Cára dal Lenin zlikvidovať, to znamená zabiť, a zabili aj celú jeho rodinu.
A pretože Lenin zvíťazil, sme tu zavretí, a nemôžme cestovať, nič povedať, vieš, máme NESLOBODU. Pre mňa ako dieťa to boli potom dosť ambivalentné pocity, žiť s vedomím, že niekto v škôlke je síce krásny ako Snehulienka, ale klamár alebo hlupák od kosti.
A pokiaľ ide o prvomájové sprievody, to si pamätám tiež veľmi dobre, môj otec si každý rok vybral dovolenku už pár dní vopred, aby nemusel ísť do sprievodu, vyhovoril sa na cestovanie (aj tak to nik neuveril). Možno aj preto som ako dieťa pociťovala ak nie odpor tak ľahostajnosť k sprievodu, pretože otec strašne vždy nadával a vyjadroval sa o tom, že je to pre človeka strašná hanba ísť tam. Zato potom, na cigánsku pečienku sme išli vždy. V predajných stánkoch mali zrazu všetko to, čo po celý rok nebolo v obchodoch dostať.
Horšie už bolo, keď nás tam videli, a potom kolegovia bonzovali v podniku, že môj otec odcestovaný na dovolenke mimo mesta nebol... Na mamu zase vždy šéf nakričal, že každý rok mu tvrdí to isté, že ju bolel zub, a riešili jej opakované neúčasti v sprievode potom i na rade ROH (Revolučné odborové hnutie podniku-pre tých čo už nevedia).
A ešte spomeniem 1. máj 1986, keď nás nahnali zo školy do sprievodu, pod hrozbou z dvojky z chovania a krásne sme zmokli v náhlej prietrži mračien z rádioaktívnym dáždikom, lebo pár dní vopred, presne na moje narodeniny, vybuchol Černobyľ, a komunisti to tajili. Dozvedeli sme sa to až o ďalšie dni. Takže také hyeny sú komunisti.